Maratón pod tri hodiny
Rekord vylepšila o viac ako šesť minút, gratulovala jej aj Kuzminová, v cieli za ňou prišla dopingová komisárka
Sympatická atlétka už v apríli zdolala métu, na ktorú chcela dosiahnuť v novembri.
Na začiatku decembra minulého roka vo Valencii prepísala Liliana Hausnerová turčianske atletické tabuľky, keď prekonala bradatý maratónsky rekord Kataríny Adamicovej. Výkon, ktorý platil od roku 1986, vylepšila na 3:06,01 h, pričom rekordnú hranicu posunula o viac ako dve minúty. Po približne štyroch mesiacoch v pozitívnom slova zmysle šokovala atletickú komunitu a na trati 21. ročníka Bratislavského maratónu zlepšila rekord málo vídaným spôsobom. Z času sa jej podarilo ubrať viac ako šesť minút.
Trojhodinová hranica padla
Nové turčianske ženské maratónske maximum stlačila pod tri hodiny a aktuálne má hodnotu 2:59,47 h. Pôvodne plánovala v hlavnom meste atakovať výkon na úrovni 3:03 h, no skúsený tréner Miroslav Vanko jej na základe tréningových časov navrhol, aby sa pokúsila zlomiť trojhodinovú hranicu.
„Povedala som si, že sa definitívne rozhodnem až na štarte. Cítila som sa dobre, vyšlo i počasie, teplota takisto bola takmer ideálna, počas pretekov sa pohybovala od osem do dvanásť stupňov Celzia. Nakoniec som sa rozhodla, že skúsim zlomiť tri hodiny,“ opisuje svoje predštartové myšlienky Liliana Hausnerová.
V prvej polovici pretekov sa držala so skupinou polmaratóncov, ktorí na svojej dištancii atakovali hranicu hodiny a pol. Pri vbiehaní do druhej polovice trate sa spojila s päťčlennou skupinkou bežcov, pričom potom vzájomne spolupracovali. V záverečnej fáze maratónu si už ale každý išiel svoje tempo.
„Snažila som sa bežať rozumne, plynule, bez divokých zmien tempa. Strážila som si tepy, nad 160 som ich nepustila. Zvolili sme i vhodnú stratégiu pri dopĺňaní sacharidov. Je to také moje know-how, ktoré sme tri mesiace testovali počas tréningov. Ukázalo sa, že to malo význam, pretože ani v závere mi neoťaželi nohy a aj tento detail mi pomohol k naplneniu cieľa,“ podčiarkuje.
Finiš ako sa patrí
V úplnom závere ešte pre istou zabrala, aby jej prekonanie trojhodinovej hranice zbytočne neuniklo o pár sekúnd.
„Posledných asi päťsto metrov som zašprintovala. Pustilo ma na tempo 3:39 min, takže ešte tam bola rezerva. Cítila som sa naozaj dobre, bola som doslova v eufórii. Dokonca som si hovorila, Lili pekne dvíhaj nohy, drž rovno telo, točia ťa, fotia, musíš vyzerať dobre,“ v uvoľnenom tóne a so širokým úsmevom na tvári opisuje posledné metre sympatická Martinčanka.
Okrem výrazného zlepšenia turčianskeho rekordu bolo z toho v cieli celkové tretie miesto v ženskej kategórii. Bratislavský maratón bol zároveň slovenským šampionátom a v rámci neho získala druhé miesto, čiže titul vicemajsterky. Stala sa tiež majsterkou Slovenska v kategórii masters.
„Predovšetkým som všetko podriadila tomu, aby padla trojhodinová hranica, na umiestnenie som sa až tak nedívala. Všetko však do seba výborne zapadlo, mala som i potrebné šťastie. Bonus v podobe medailových priečok potešil a veľmi si ho vážim,“ podčiarkla športovkyňa, ktorá sa venuje maratónom od roku 2018, pričom pred ôsmimi rokmi mal jej osobný rekord hodnotu štyri hodiny a dvadsať minút.
Ďalšia nová skúsenosť
Po dobehnutí ju čakala okrem preberania cien ešte jedna povinnosť. Oslovila ju dopingová komisárka s tým, že musia ísť na dopingovú kontrolu. Také niečo zažila prvýkrát.
„Pani mi oznámila, že už musí byť stále pri mne, až kým jej neodovzdám vzorku. Bolo to trošku zvláštne, keď sme išli spolu na toaletu, no inak sa to asi nedá. V každom prípade pre mňa ďalšia skúsenosť,“ pragmaticky konštatuje.
Pred rokom sa atlétka AK Martin v rámci Bratislavského maratónu predstavila na desaťkilometrovej trati. Bola súčasťou projektu, ktorý zastrešil Slovenský olympijský a športový výbor a bežala spolu Anastasiou Kuzminovou.
„Občas si spolu napíšme, ale keď mi teraz zagratulovala k dosiahnutému úspechu, veľmi ma to potešilo a priznám sa, že aj dojalo. Samozrejme, že si neskutočne cením všetky gratulácie, no keď obyčajnej babe ako ja napíše trojnásobná olympijská víťazka, človeka to nenechá chladným,“ úprimne sa vyznala.
Keďže v pôvodných predsezónnych plánoch bolo zlomiť trojhodinovú hranicu až na jej záver, teraz treba nastaviť nové ciele. Aj na túto tému už s trénerom debatovali.
„Po maratóne si ma Miro doberal, že čo ideme robiť, keďže som v apríli splnila novembrový cieľ. Vyzerá to tak, že skúsime čas stlačiť niekde okolo 2:57 možno 2:55 h. Dúfam, že budem zdravá a že nám budú priať všetky okolnosti,“ vyslovila na záver želanie Liliana Hausnerová.
Roman Brezniak