Na juniorských majstrovstvách Európy v Tampere bola jednou z viac ako 30 dorasteneckých šampiónov starého kontinentu z vlaňajšej Banskej Bystrice. Keď LAURA FRLIČKOVÁ prefrčala cez stovku prekážok vo svojom rozbehu na novučkom monde Tampere Stadium suverénne najrýchlejšie zo všetkých dievčat za 13,10 s, anglickí komentátori na streame podujatia nadšene kričali: „Ona lieta!“

Po medailu si síce zverenka Luboša Komárka nedoletela, ale štvrtým miestom, najlepším umiestnením slovenskej výpravy potvrdila, že patrí k supertalentom európskej atletiky.

■ Šesť stotín od medaily musí zamrzieť každého športovca, ale keby vám pred začiatkom sezóny niekto povedal, že budete blízko k cennému kovu na juniorského šampionátu, čo by ste si pomysleli?

„Priznám sa, že na začiatku sezóny som mala ambície získať svoju prvú juniorskú medailu, no potom nastali zdravotné komplikácie s chrbtom, po ktorých som nad takýmto umiestnením nepremýšľala.“

■ Čo k vytúženému cennému kovu v samotnom finále chýbalo? Lepšia koncentrácia na techniku? Viac času na oddych? Priaznivejší vietor?

„Určite mi neprospeli vynechané tréningy, či už v hale alebo potom na jar vonku. Rýchlosť mi na šampionáte nechýbala, no finálový tretí beh som už jednoducho nevládala bežať technicky tak kvalitne ako predchádzajúce dva. A silný protivietor mi to ešte viac skomplikoval.“

■ V boji o bronz vás zdolala iba 16-ročná Talianka Succová. Čakali ste od nej taký výkon?

„Mladú Talianku som vnímala a vedela som, že s ňou pobežím, no úprimne som nečakala, že bude brať medailu. Uvidíme, sama som zvedavá, čo z nej bude o dva roky.“

■ Svoje účinkovanie na MEJ ste začali ako v rozprávke. Čo vás v skvelom rozbehu za 13,10 prekvapilo viac – váš vlastný výkon alebo taký veľký odstup od konkurentiek?

„Úprimne, sama som nečakala takýto čas. Po takej pauze v sezóne ma prekvapil. A to som za poslednou prekážkou mala ešte rezervu. Aj ma mrzí, že som nešla na sto percent aj tých zvyšných pár metrov do cieľa. Celkové víťazstvo v rozbehoch ma samozrejme potešilo.“

■ Na MEJ ste nezískali medailu, ale paradoxne ste na nich boli najrýchlejšia – ako vnímate, že ste sa dostali na 3. miesto v európskych a 4. vo svetových tabuľkách 2025?

„Bohužiaľ, šampionát je taký. Ide sa od behu k behu. Išla som do Fínska z deviatej pozície v európskych tabuľkách, takže ma posun na tretie miesto potešil. A ešte viac ten vo svetových.“

■ Odklon od banskobystrického scenára nastal už v semifinále, kde vám dali súperky najavo, že to s nimi nebude mať také jednoduché. Bolo psychicky aj fyzicky náročné zistiť, že cesta za medailou bude ešte komplikovaná?

„Snažila som sa na tým veľmi nerozmýšľať, keďže som na majstrovstvá Európy nešla s vyslovene medailovými ambíciami. Ale v kútiku duše som po takom výbornom rozbehu dúfala, že by to predsa len mohlo vyjsť. Potvrdilo sa však, že už to budem mať iba ťažšie a ťažšie a o úspechu či neúspechu budú rozhodovať stotiny alebo dokonca tisíciny.“